Čínske nariadenie o výmene zahraničného technologického vybavenia za domáce

Čínska vláda nariadila všetkým vládnym úradom a verejným inštitúciám sa v priebehu nasledujúcich troch rokov zbaviť softvérového a hardvérového vybavenia pochádzajúceho od zahraničných dodávateľov. Výmena sa týka približne 20 až 30 miliónov kusov zariadení a systémov, pričom sa má uskutočniť podľa kľúča 3-5-2, t.j. v roku 2020 sa nahradí 30           vybavenia, v nasledujúcom roku 50% a v roku 2022 sa vymení zostavujúcich 20%. Prioritnými cieľmi tohto rozhodnutia je zbavenie sa závislosti čínskych vládnych a verejných inštitúcií na používaní zahraničných technologických produktov a posilniť vlastnú kybernetickú ochranu armády a inštitúcií. Zahraničné technológie by sa mali nahradiť výlučne čínskymi technológiami od spoločností ako sú ZTE alebo Huawei. Spravodajskému portálu Financial Times to potvrdila súkromná firma venujúca sa kyber bezpečnosti, ktorá má klientov priamo z čínskeho vládneho prostredia s dodatkom, že rozhodnutie bolo vydané už začiatkom roka 2019[1]. Nariadenie sa momentálne nevzťahuje na čínske súkromné firmy, pri ktorých sa dobrovoľné prijatie tohto rozhodnutia nepredpokladá z dôvodu vysokých finančných nákladov[2].

Bezpečnosť technológií

Čínsky zákon o kybernetickej bezpečnosti z roku 2017 hovorí o využívaní „bezpečných a kontrolovateľných technológií“. Vláda si podľa všetkého začala uvedomovať zraniteľnosť svojich systémov a techniky závislej na dodávkach zo zahraničných spoločností, predovšetkým tých amerických. Čínske vládne úrady vo veľkej miere používajú čínske počítače značky Lenovo, ktorý však využíva procesory americkej spoločnosti Intel, pevné disky od Samsungu a funguje na operačnom systéme Windows od Microsoftu[3]. Hoci sa čínska vláda snažila prísť s náhradou za Windows už v roku 2013, na trh prišla len jeho takmer do detailov odkopírovaná náhrada s názvom NeoKylin. V roku 2019 Huawei predstavil svoj vlastný operačný systém s názvom HarmonyOS, zatiaľ však nie je jasná jeho využiteľnosť aj pre vládne účely.

V máji 2019 vojenský magazín Kanwa Asian Defence zverejnil report, ktorý hovorí o založení Internet Security Information Leadership Group čínskymi vládnymi orgánmi. Úlohou tejto skupiny má byť vytvorenie náhrady operačného systému Windows pre zariadenia používané čínskou armádou z dôvodu obáv pred útokmi amerických hackerov. Skupina nie je zaradená do žiadnej armádnej zložky, ale zodpovedá sa priamo vládnemu komunistickému výboru. Armáda a priemyselné zariadenia sa v súčasnosti spoliehajú predovšetkým na tzv. UNIX servery alebo kontrolóri nemeckej výroby, avšak nový operačný systém má byť čisto pod patronátom čínskej armády[4].

V súvislosti s prebiehajúcim obchodným konfliktom s USA sa čínske technologické firmy ocitli pod výrazným tlakom zo strany Spojených štátov a viaceré z nich sa ocitli na čiernej listine firiem, teda americké firmy a úrady dostali zákaz s nimi obchodovať alebo kupovať ich výrobky. Americký prezident Donald Trump vládnym nariadením v polovici roka 2019 rozhodol o zákaze obchodu a použitia technológií v oblasti komunikácií, transferu informácií alebo poskytovania takýchto služieb spoločnosťami od zahraničných konkurentov, ktoré by mohli predstavovať ohrozenie pre národnú bezpečnosť. Medzi tieto spoločnosti bola na tzv. čiernu listinu zaradená aj firma Huawei, čo sa neskôr prejavilo aj v ukončenie aktualizácií softvéru Android od firmy Google pre ich mobily[5]. Vzhľadom na citlivosť a záber možností, ktoré v budúcnosti môže poskytnúť celosvetové zavedenie 5G siete sa s veľkou pravdepodobnosťou dajú očakávať ďalšie obmedzenia a zákazy používania zahraničných technológií na oboch stranách. Zároveň vo svojej analýze portál Bloomberg predpovedá, že z pohľadu vložených peňazí do technológií, čerstvých absolventov technických odborov a pozície na trhu v rámci 5G technológií Čína začína Spojené štáty v technologickej vojne postupne predbiehať[6]

Využívanie domácich technológií

Pri ďalšom zavádzaní čínskych technológií do kľúčových sektorov ako sú finančníctvo, energetika alebo komunikácie sa v súčasnosti len rozbiehajú tzv. skúšobné obdobia v rámci testovania domácich výrobkov, a to môže trvať až niekoľko rokov. Napríklad banky plánujú prejsť od používania výrobkov amerických spoločností IBM a Oracle na viac diverzifikovanú architektúru x86 a následne sa v ideálnom prípade dostať až k používaniu produktov, ktoré sú kompletne vyrobené a zhotovené v Číne. Čínska vláda sa tiež rozhodla vybrať cestou využívania ARM architektúry[7]. Na druhej strane, pomocou špionáže Čína získava množstvo informácií o zahraničných technológiách a často z nich následne preberá veľa postupov[8].

Faktom zostáva, že sa nejedná o prvú iniciatívu čínskej vlády o nahradenie zahraničných technológií svojimi vlastnými. Už v roku 2014 informoval spravodajský portál Bloomberg o čínskom pláne vyhnať zahraničné technológie z bánk, vojenského sektoru, štátom ovládaných spoločností a kľúčových vládnych inštitúcií, pričom k zavŕšeniu plánu by malo dôjsť v roku 2020. Kľúčovým softvérom používaným v zariadeniach sa mal stať práve NeoKylin, ktorého slabá využiteľnosť a závislosť na používaní platformy založenej na Linuxe sa nakoniec stala kameňom úrazu a táto iniciatíva nebola úspešná[9]. Podobne sa vo výraznej miere upustilo aj od ďalšej iniciatívy, ktorá sa volá Made in China 2025. Naprieč celým spektrom čínskeho priemyslu malo dôjsť k pozdvihnutiu úrovne vývoja a výroby čínskych technológií, čím by sa krajina postupne stala svetovým priemyselným lídrom v rámci výroby najpokročilejších produktov. Kľúčové výrobky a materiály by zároveň mali obsahovať až 70% prvkov pochádzajúcich z domáceho priemyslu. V snahe ustúpiť výraznej kritike a tiež zlepšovať vzťahy s USA sa však táto iniciatíva začala odsúvať do úzadia a postupne klesla na význame[10].

Očakávania do budúcnosti

Vzhľadom na robustnosť čínskej ekonomiky a technologickým kapacitám sa dá predpokladať, že snahy čínskej vlády kompletne vymeniť zariadenia v rámci štátnej správy sa podaria, avšak pri značne ambicióznom časovom nastavení nie je vysoká šanca, že sa to podarí uskutočniť v naplánovaných termínoch. Závislosť na zahraničných technológiách, predovšetkým teda pri tých použitých vo výrobkoch spoločnosti Lenovo, je dosť výrazná. 

V dlhodobom hľadisku môže iniciatíva za technologickú sebestačnosť Číny výrazne naštartovať domáce spoločnosti, ktoré tak stratia zahraničnú konkurenciu v rámci krajiny a posilní sa ich inovatívnosť a produktivita. Súčasne však môže nastať strata spojenia so svetom na úrovni štandardov a vlastností produktov, kedy tie čínske nemusia byť kompatibilné v rámci ich použitia v zahraničí a naopak ani zahraničné výrobky v Číne. Môže tiež dôjsť k rozkolu digitálneho trhu medzi tým čínskym, americkým a európskym, čo sa v konečnom dôsledku môže prejaviť aj v tvorbe tzv. digitálnej hodvábnej cesty, teda keď Čína bude poskytovať svoje produkty rozvojovým krajinám a tak si v nich výrazne upevní svoj vplyv, čo sa neskôr môže pretaviť aj v oslabenie medzinárodnej bezpečnosti[11]. Najvýraznejším príkladom toho je Afrika, kde Čína poskytuje rozsiahlu finančnú pomoc predovšetkým na suroviny bohatým štátom. Vo forme priamych investícií alebo pôžičiek si zaväzuje miestne vlády, s ktorými udržiava rozsiahle obchodné vzťahy (do krajín importuje vlastné priemyselné výrobky a naopak exportuje minerálne palivá, železnú rudu a iné suroviny) a v konečnom dôsledku si tak v nich získava výrazný politický vplyv.[12]  S nárastom vzájomných ekonomických vzťahov dochádza aj k presunu čínskych pracovníkov do afrických štátov (v roku 2018 ich tam bolo už viac ako milión) a upevňovaniu vojenskej spolupráce (napr. vojenská základňa v Džibuti alebo medzinárodného čínsko-afrického bezpečnostného fóra[13]). Čínska militarizácia Afriky sa tak z dlhodobého hľadiska môže zásadne prejaviť v zmene bezpečnostnej štruktúry sveta práve v prospech Číny.

[1] https://www.ft.com/content/b55fc6ee-1787-11ea-8d73-6303645ac406

[2] https://www.zdnet.com/article/chinese-government-to-replace-foreign-hardware-and-software-within-three-years/

[3] https://www.cnbc.com/2019/12/09/china-reportedly-orders-state-offices-to-remove-foreign-tech.html

[4] https://www.theepochtimes.com/chinese-military-will-replace-windows-operating-system_2939392.html

[5] https://www.cnet.com/news/google-reportedly-cuts-off-huawei-phones-from-future-android-updates/

[6] https://www.bloomberg.com/graphics/2019-us-china-who-is-winning-the-tech-war/

[7] https://www.bloomberg.com/news/articles/2019-12-09/beijing-orders-removal-of-foreign-tech-in-state-offices-ft-says

[8] https://edition.cnn.com/2019/05/02/politics/china-pentagon-report/index.html

[9]   https://www.bloomberg.com/news/articles/2014-12-17/china-said-to-plan-sweeping-shift-from-foreign-technology-to-own; https://www.techinasia.com/china-eliminate-foreign-technology-2020  

[10] https://www.csis.org/analysis/made-china-2025

[11] http://www.eiu.com/industry/article/478123231/tracking-chinas-tech-policies/2019-06-14

[12] https://www.cfr.org/backgrounder/china-africa

[13] https://nationalinterest.org/feature/china-militarizes-its-influence-africa-36667


« Späť na zoznam