Príklady z praxe

Hrozba zneužitia PLC nie je len teoretická – len v poslednom kalendárnom roku prebehlo viacero kybernetických útokov zameraných práve na kompromitáciu PLC s reálnymi dôsledkami.

 

Prípady riešené NCKB v kybernetickom priestore SR

NCKB NBÚ na základe informácií získaných z monitoringu otvorených zdrojov a potenciálnych hrozieb v kybernetickom priestore SR v uplynulých mesiacoch zaznamenalo dostupnosť viacerých PLC z verejného internetu. Prevádzkovatelia exponovaných systémov boli adresne varovaní, zároveň im bolo odporučené zabezpečenie systémov spolu s postupom pre mitigáciu rizík.

Uvádzame niekoľko príkladov rozhraní, ktoré boli voľne dostupné z verejného internetu:

Obr. č.1 – ovládacie rozhranie vodojemu slovenskej obce

 

Obr. č. 2 – systém pre manažment predajne obchodného reťazca

 

Obr. č. 3 – ovládací panel kotolne 

 

Obr. č. 4 – strojovňa zimného štadióna

 

Prípady zo zahraničia

Hoci samotné vystavenie do internetu nie je jediným zdrojom rizika, ide o mimoriadne závažný faktor, pretože PLC sa pre útočníkov takto stáva priamo dostupným cieľom.

V prípade, že je PLC zneprístupnené prostredníctvom ACL/firewallu/gateway, útočník musí najskôr získať prístup do internej siete alebo iného systému, ktorý k PLC poskytuje prístup. Mieru, v akej útočníkovi nedostupnosť PLC z verejnej siete komplikuje vektor prieniku, možno demonštrovať porovnaním dvoch nedávno zverejnených incidentov:

 

Incident v poľskom energetickom sektore, december 2025

Koordinované útoky boli vykonané 29.12.2025 na viac ako 30 zariadení pre produkciu obnoviteľnej energie, ako aj kogeneračnú jednotku (zariadenie pre kombinovanú produkciu elektrickej energie a tepla) poskytujúcu teplo pre zhruba 50 000 obyvateľov. V jej prípade bol použitý dovtedy neevidovaný vektor útoku zneužívajúci nevhodne nakonfigurovanú privátnu APN sieť. Následkom tohto prieniku bola vypnutá parná turbína a systém pre spracovanie vody, čo malo za následok prerušenie kogeneračného procesu jednotky. Dodávka tepla nebola prerušená vďaka pohotovej reakcii operátorov.

Útočník najprv kompromitoval VPN veternej elektrárne a pristúpil tak na router s mobilným pripojením, pomocou ktorého prostredníctvom SSH tunelu získal prístup do privátnej APN siete. Skenovaním tejto siete identifikoval prvé PLC, kde boli pre administrátorský účet nastavené predvolené prihlasovacie údaje. Z predmetného PLC prostredníctvom SSH tunela pristúpil priamo na internú sieť kogeneračnej jednotky, kde približne týždeň vykonával rekognoskačné aktivity. Po vykonaní prieskumu OT pristúpil k zásahom do PLC, ktoré viedli k prerušeniu kogeneračného procesu.

V rámci tohto incidentu je možné identifikovať niekoľko chýb v implementácii bezpečnostných opatrení, mimo iné:

• VPN veternej elektrárne bez nastavenej viacfaktorovej autentifikácie,
• slabé zabezpečenie routra umožňujúce administratívny prístup,
• nedostatočná segmentácia medzi privátnou APN a OT prostredím kogeneračnej jednotky,
• zariadenia na privátnej APN medzi sebou mohli voľne komunikovať,
• PLC dostupné cez WAN interface z privátnej APN siete,
• PLC s predvolenými prihlasovacími údajmi,
• PLC neoddelené od zvyšku firemnej siete,
• nedostatočné monitorovanie potenciálnej škodlivej aktivity a sieťovej prevádzky.

Hoci konečné znefunkčnenie kogeneračného procesu bolo dosiahnuté kompromitáciou PLC, tento prípad špecificky poukázal na dôležitosť robustného zabezpečenia všetkých prvkov zapojených do siete, segmentácie siete samotnej ako aj správneho nastavenia privátnych APN sietí.

Ak organizácia monitoruje iba internú sieť, ale nemonitoruje komunikáciu smerujúcu priamo k exponovanému PLC, úspešný útok na takéto zariadenie nemusí byť zachytený včas a jeho prítomnosť môže byť odhalená až na základe pozorovaných následkov. Prevádzkovateľ sa navyše oberá o možnosť pokročilého monitoringu a ukladania sieťových záznamov.

 

Útoky na vodohospodársku infraštruktúru v USA, júl 2026

V júli 2026 vydali IT služby štátu Minnesota stanovisko ku koordinovanému kybernetickému útoku mierenému voči viac ako 30 prevádzkam vodného hospodárstva, pričom 4 zo zasiahnutých miest hlásili negatívne dopady na operáciu prevádzok. O niekoľko dní neskôr bolo vydané spoločné vyhlásenie FBI a EPA potvrdzujúce podobné útoky naprieč minimálne 12 štátmi. Minimálne jedna zasiahnutá organizácia zaznamenala zmenu programovej logiky svojho PLC, v ostatných prípadoch došlo k neoprávnenému prístupu a následnej zmene IP adries a hesiel, čo vyústilo do straty schopnosti monitorovať či ovládať zasiahnuté zariadenia. Hlásené prevádzkové následky zahŕňali okrem iného stratu tlaku a zaplavenie – potenciálne umožňujúc vniknutie podzemnej vody do potrubia pre pitnú vodu. 

 

Porovnanie útokov

Rozdiel medzi týmito incidentmi zároveň ilustruje význam sieťovej segmentácie. V prípade poľskej kogeneračnej jednotky musel útočník najskôr kompromitovať iný systém a následne postupovať cez privátnu APN sieť až do OT prostredia. V prípade amerických vodohospodárskych prevádzok boli niektoré PLC priamo dostupné z verejného internetu. Absencia segmentácie pre dané PLC útočníkovi významne zjednodušila proces kompromitácie.

Prvým a najdôležitejším krokom pre zabezpečenie PLC je preto zamedzenie priamej dostupnosti z verejného internetu.